Koniec Eddyho

„Keď som sa narodil, môj otec sa veľmi tešil. Jeho prvé dieťa. Jeho syn. Otázka jeho chlapskej cti.“ Eddy býva v mojom dome. Alebo aj u susedov. Eddy je môj brat. Odmalička tancoval ako baba. Eddy sedí v tej istej krčme. Chodí so mnou do školy. Eddyho zas zbili. Blbo čumel. Vraví sa, že je to „buzík“. Prečo, však to je malý chlapec. Občas naňho neviem zabudnúť. Koniec Eddyho je portrétem chlapeckého dospívání v konfrontaci s malým městem nebo vesnicí, která bývá neúprosnou institucí maskulinity. Skrze vzpomínky zkoumá klíčové momenty, které se pravidelně vracejí a stali se součástí Eddyho. Ako prežiť v prostredí, ktoré ma odmietlo? Ako veľmi je nutné prispôsobiť sa a zamlčať svoje vnútro, aby som zapadol? Ubližujem niekomu len tým, že som? Je v takomto prostredí možné spoznať seba samého a nájsť pocit bezpečia?